Angelina Lillardová

Okrem toho, že šéfujú úspešným, nadnárodným firmám s miliardovými obratmi, majú šéf Amazonu, zakladatelia Googlu, zakladateľ Microsoftu alebo Facebooku spoločné aj to, že prešli montessori školou. Podľa posledného výskumu psychologičky Angeliny Lillardovej , ktorá dlhodobo skúma rozdiely medzi absolventmi montessori škôl a klasického vzdelávania, majú deti z týchto netradičných škôl lepšie predpoklady viesť ľudí a stať sa lídrami.

Montessori prístup sa odvíja od myšlienky, že deti sú schopné vlastného rozvoja, ak sa podporujú v prostredí, ktoré je pre nich v každej fáze ich vývoja vhodné.

Tieto školy posilňujú v deťoch vlastnosti, ktoré lídri majú, viac, než klasické vzdelávanie, uviedla Lillardová pri prezentácii výsledkov štúdie na medzinárodnej konferencii montessori v Prahe. Sú to napríklad zvedavosť, citlivosť k okoliu, zodpovednosť či cieľavedomosť a motivácie.

Lillardová so svojim tímom skúmala sedem rokov 141 detí z montessori škôl a klasických škôl v meste Hartford v USA. Vyučovanie sa v montessori školách prispôsobuje deťom podľa toho, čo potrebujú. Niektoré dieťa si tak môže v triede hrať, druhé čítať a ďalšie sa rozprávať v krúžku anglicky. Deti tak rozvíja to, po čom v danej chvíli prirodzene túži a pre čo sa sami rozhodnú.

Martina Březinová

Podľa Martiny Březinové, ktorá šesť rokov šéfovala spoločnosti Sodexo a zúčastnila sa na konferencii panelu s názvom „Od rozkazovania k vedeniu ľudí“, by rozšírenie montessori vzdelávania pomohlo aj biznisu.

„Súčasné školstvo je stavané na základoch Márie Terézie a dobe rozvoja priemyslu, kedy sa ľudia učili naspamäť návody, čo bolo v tom čase v poriadku. Deti, ktoré teraz nastupujú do školy, budú robiť prácu, ktorá ešte neexistuje a to, čo sa teraz naučia, potom možno nebudú potrebovať...“

Upozorňuje tiež na fakt, že nástup digitalizácie a automatizácie vo firmách prinesie zároveň aj nové pracovné pozície, na ktoré by firmy aj štát mali budúcich zamestnancov začať pripravovať. Podľa nej by sa tak deti mali začať učiť inak, predovšetkým k spolupráci s ostatnými a schopnosti prispôsobiť sa.

„Keď som vyberala zamestnanca, nezaujímalo ma aké školy vyštudovali, ale ako sedí do firemnej kultúry, ako budú schopní pracovať s ostatnými a či majú chuť učiť sa nové veci“, opisuje Březinová svoju skúsenosť a dodáva, že to tak vníma aj u ostatných headhunterov. Zdroj: Hospodárske noviny, redaktorka: Simona Janíková